Späť

Soľná baňa vo Wieliczke

Soľná baňa vo Wieliczke

Vďaka soľnej bani je Wieliczka známa na celom svete. Soľ z povrchových soľaniek tu bola varená už 3500 r. pred n. l., začiatky exploatácie kamennej soli sa datujú na XIII. st., z tohto obdobia pochádza najstaršia šachta objavená na nádvorí Župného hradu. Na začiatku bola baňa kniežacím majetkom a následne kráľovským. Z peňazí získavaných z predaja sole boli platení profesori Krakovskej akadémie, stavali sa a obnovovali krakovské kostoly a murované domy, vynakladané boli na renesančnú prestavbu Wawelu. Niekoľko storočí neskôr, v r. 1978, bola baňa zapísaná do zoznamu UNESCO, čím sa ocenila jej unikátnosť vo svetovej mierke. Je to jediný banícky objekt fungujúci neustále od XIII. st. a jeho originálne podzemné stavby zobrazujú všetky etapy rozvoja techniky vydobývania.
V priebehu storočí bolo vo Wieliczke vyhĺbených 26 šácht. Na IX. úrovniach, od hĺbky 57 do 327 m, bolo vyhĺbených viac ako 2 tis. komôr a skoro 300 km chodníkov. Vďaka vysokej trvanlivosti podzemných stavieb sa zachovali aj komory vyhĺbené na konci stredoveku. Historická zóna zahŕňa I.-V. úroveň (218 komôr a 190 chodníkov) a na návštevníkov podzemných labyrintov čakajú skutočné zázraky vyrobené zo sole: kaplnky ozdobené soľnými rezbami, slané jazerá, staré podzemné stavby s originálnou drevenou zástavbou, staré banícke nástroje...
Dvojkilometrová turistická trasa (I.-III. úroveň), ktorá slúži návštevníkom, umožňuje oboznámenie sa z 22 komorami a 16 ďalších čaká na turistov v podzemnom oddelení Múzea Krakovských žúp (III. úroveň). K najznámejším zastávkam na trase patria baroková kaplnka sv. Antona (XVII. st., najstaršia v bani) a kaplnka sv. Kingy (vyhĺbená v XVIII. st., od XIX. st. plní funkciu podzemného sanktuária), ktorej úchvatné ozdoby sú zásluhou baníkov, predovšetkým sochárov samoukov: Jozefa a Tomáša Markowských, ako aj Antona Wyrodka. Malebné podzemné jazero sa nachádza v komorách Weimar, Erazma Barącza a Jozefa Piłsudského. V tej poslednej sa kedysi pri zvukoch orchestra odohrávali slávnostné plavby prívozom. V komore Staszica, najvyššej na trase (36 m), sa nemci počas vojny snažili vytvoriť montážnu halu lietadlových súčiastok. V komorách Warszawa, Wisła a Budryka sa v súčasnosti nachádza zábavno-športovo-gastronomické centrum.
Veľmi zaujímavo je predstavená aj podzemná expozícia Múzea Krakovských žúp (návšteva na konci turistickej trasy v rámci jednej vstupenky). Sú tu zhromaždené exponáty zachytávajúce rozvoj baníckej techniky, o. i. prístroje a nástroje, ručné kolovrátky, konné gáple, ako aj banícke mapy a rytiny zobrazujúce wielickú baňu v minulých storočiach.
Skutočným pokladom je Roh bractva Wielických kopáčov z r. 1534, vykonaný pravdepodobne v zlatníckej dielni Andrzeja Dürera, brata známeho Albrechta z Norimbergu.

Soľná baňa Wieliczka,
ul. Daniłowicza 10, Wieliczka, tel.č.: +48 12 2787302, 2787366;
návšteva iba so sprievodcom: IV–X každý deň 7.30–19.30, XI–III každý deň 8.00–17.00; vstupné: 50 PLN,
zľavn. 37 PLN, rodinný 137 PLN. Teplota dole je stála a predstavuje 14oC.
www.kopalnia.pl

Oplatí sa v okolí navštíviť
Župný hrad vo Wieliczke, v ktorom si môžete pozrieť druhú časť expozícieMúzea Krakovských žúp
Drevený kostol sv. Sebastiána, čiže najstaršiu wielickú svätyňu
Skanzen drevenej ľudovej architektúry a fragmenty stredovekého hradu v neďalekých Dobczyciach
Soľná baňa v Bochni, v ktorej sa dá previezť podzemnou lanovkou alebo vyskúšať zjazd zo 140-metrového tobogánu

Prehrať Prehrať